PROBIA - vysoko kvalitné výživové doplnky

Dokázané a predpokladané zdraviu prospešné účinky probiotických kmeňov, zahŕňajú nasledovné:

1. Zvýšenie výživnej hodnoty potravy (lepšia stráviteľnosť, zvýšené vstrebávanie vitamínov a minerálov)
2. Podpora spracovania laktózy v čreve
3. Pozitívny vplyv na črevnú a urogenitálnu mikroflóru (antibiotikami alebo ožarovaním spôsobené hnačky, kvasinkové a vaginálne infekcie u žien)
4. Prevencia a redukovanie infekcií tráviaceho traktu (vyvolaných baktériami, vírusmi či kvasinkami vrátane Candida Albicans a Helicobacter Pylori)
5. Regulácia motility (pohyblivosti) čreva (zápcha, syndróm dráždivého čreva)
6. Zníženie výskytu hnačiek (napr. pri užívaní antibiotík)
7. Udržiavanie celistvosti sliznice
8. Zlepšenie imunitného systému
9. Prevencia rakoviny hrubého čreva
10. Redukcia katabolických produktov vylučovaných obličkami a pečeňou
11. Prevencia osteoporózy
12. Zlepšenie rastu a vývoja
13. Anti-karcinogénne, anti-mutagénne a anti-alergické účinky
14. Celkový pocit zdravia
15. Protikvasinkové účinky (Candida)
16. Pri pečeňovej encefalopatii
17. Regulácia zápalových procesov akými sú zápalové ochorenia čriev (Crohnova Choroba a Vredová Kolitída)
18. Redukcia a eliminácia menších črevných bakteriálnych infekcií
19. Úľava od infekcií močových ciest
20. Pozitívny vplyv na deti trpiace Autizmom
21. Vytvárajú prostredie nevhodné pre patogény
22. Blokovanie miest prǐnutia patogénov ku sliznici
23. Deaktivávia enterotoxínov

Pozn.: Vyššie uvedené vyhlásenia neboli schválené Úradom Verejného Zdravotníctva a majú len informatívny charakter. Tento produkt nie je určený na diagnostiku, liečbu alebo prevenciu akýchkoľvek chorôb.

Diagram nižšie znázorňuje rôzne funkcie a zdraviu prospešné účinky probiotík.

Probiotiká zohrávajú dôležitú úlohu v zdraví a výžive človeka ako aj v udržiavaní prirodzenej rovnováhy črevnej mikroflóry.

Priaznivé účinky prisudzované užívaniu pribiotík zahŕňajú: udržiavanie normálnej črevnej mikroflóry, zmiernenie neznáša livosti laktózy (mliečny cukor), zlepšenie tráviacich procesov a vstrebávania živín a stimuláciu imunitného systému. Probiotiká sú v súčasnosti veľmi rozšírené a používané jednak bežnými spotrebiteľmi ako aj v lekárskej praxi a ich zdraviu prospešné účinky sú obzvlášť v niekoľkých posledných dekádach predmetom rozsiahleho výskumu. Potreba nájsť alternatívne (náhradné) lekárske metódy za účelom prekonania vedľajších účinkov spojených so súčasnými farmakologickými postupmi a potreba nových antimikrobiálnych prostriedkov kvôli nad-užvaniu antibiotík, podnietila vďaka priaznivým bezpečnostným charakteristikám probiotík, ďalší výskum ohľadom ich použitia proti množstvu rôznych ochorení.

Ďalší rozvoj v oblasti probiotík si vyžaduje spoluprácu medzi mikrobiológmi, gastroenterológmi, imunológmi, odborníkmi na výživu a potravinárskymi technológmi, reflektujúc multidisciplinárnu povahu výskumu tzv. “funkčných” potravín.

LITERATÚRA:
1. Holzapfel WH, Haberer P et al. “Overview of gut flora and probiotics”. Int J of Food Microbiol 1998;41:85-101.
2. Balch JF, Walker M. “Heartburn and what to do about it”. Avery Publishing Group, New York, 1998.
3. Marteau P, Rambaud JC, “Probiotiques en gastroenterologie: bases rationelles, effet demontres et perspectives”. Hepato-Gastro, 1998;5:267-273.
4. Collins MD, Gibson GR. “Probiotics, prebiotics, and symbiotics: approaches for modulating the microbial ecology of the gut”. Am J Clin Nutr 1999; 69 (suppl):1052S-7S.
5. Shortt C. “Living it up for dinner”. Chemistry & Industry 1998;8:300-303.
6. Bengmark S, “Ecological control of the gastrointestinal tract. The role of probiotic flora”. Gut 1998;42:2-7.
7. Hanson LA, Yolken RH ed. “Probiotics, other nutritional factors, and intestinal microflora”. Lippincott-Raven, Philadelphia, 1999.
8. Orrhage K., Nord C.E. “Bifidobacteria and Lactobacilli in human health”. Drugs Exptl. Clin. Res. 2000;XXVI(3): 95-111.
9. von Wright A., Salminen S. “Probiotics: established effects and open questions”. Eur J Gastroenterol Hepatol 1999;11:1195-1198
10. Schultz M., Balfour S., “Probiotics and Inflamatory Bowel Diseases”. American J. Gastroenterology Suppl. 2000;95:S19-S21
11. Balish E., Wagner R.D., “Probiotic bacteria for prophylaxis and therapy of candidiasis”. Rev. Iberoam. Micol. 1998;15:261-264.
12. Mackie R., Gaskins H.R., “Gastrointestinal microbial ecology”. Science & Medicine Nov./Dec. 1999.
13. Levy J., “The effects of antibiotic use on gastrointestinal function”. American J. Gastroenterology Suppl. 2000;95:S8-S10.
14. Wolfson D., “Turning Pro: The myriad benefits of probiotics”. Health & Nutrition Breakthroughs, Aug. 1999, 12-14.
15. Vanderhoof J.A., “Probiotics and inflammatory disorders in infants and children”. Journal of Pediatric Gastroenterology and Nutrition 2000;30:S34-S38.
16. Rolfe R.D., “The role of probiotic cultures in the control of gastrointestinal health”. Journal of Nutrition 2000;130:396S-402S.
17. Dugas et al. “Immunity and Probiotics”. Immunology Today 1999;20:9:387-340.
18. Saarela et al, “Gut bacteria and health foods – the European perspective”. Int’l Journal of Food Microbiology 78 (2002) 99-117.
19. Danone Nutritops, ” The three lines of defense in human intestine – Effect of Probiotics on body’s natural defences”. No. 25, July 2002.
20. Gibson GR, Collins DM, Concept of Balanced Colonic Microbiota, Prebiotics, and Synbiotics”. Published in “Probiotics, other nuritional factors, and intestinal microflora”, Nestle Nutrition Workshop Series, Vol. 42, Lippincott-Raven, Philadelphia, 1999.
21. R. Reid, “The scientific basis for probiotic strains of Lactobacillus”. Applied and Environmental Microbiology, Sept.1999, Vol. 65, No. 9, p. 3763.

BIOMEDICINÁLNY ODKAZ:
Najprofesionálnejší zdroj informácií ohľadom biomedicinálnej problematiky je Pubmed. PubMed vytvorilo Národné Centrum pre Biotechnologické Informácie (NCBI) v Americkej Národnej Knižnici Medicíny (NLM) nachádzajúce sa v Národnom Inštitúte Zdravia (NIH) v USA. Bol vyvinutý v spolupráci s nakladateľstvami biomedicinálnej literatúry ako vyhľadávacia pomôcka na sprístupnenie citácií a prepojenie k plno-textovým žurnálom na webstránkach zúčastnených nakladateľstiev.

PubMed, služba Americkej Národnej Knižnice Medicíny (National Library of Medicine) poskytuje prístup ku viac ako 12 miliónom citácií od roku 1960 a ďalším vedeckým žurnálom. PubMed zahŕňa odkazy na mnoho stránok poskytujúcich plno-textové články a ďalšie súvisiace zdroje.

Stránku Pubmed môžete navštíviť kliknutím na tento odkaz:
http://www.ncbi.nlm.nih.gov:80/entrez/query.fcgi