Slovo “probiotický“ je odvodené z Gréckeho významu “pre život”. Probiotiká sú v súčasnosti definované ako “živé mikroorganizmy, ktoré po konzumácii v dostatočnom množstve poskytujú zdravotný benefit svojmu hostiteľovi.”Bežnými prívlastkami pre probiotiká sú “priateľské”,”prospešné” či “zdravé“ baktérie.

Probiotickými baktériami sú vo všeobecnosti (aj keď nie výhradne) baktérie vytvárajúce kyselinu mliečnu a patrí medzi ne Lactobacillus acidophilus, L. casei, L. bulgaricus, L. plantarum, L. salivarius, L. rhamnosus, L. reuteri, Bifidobacterium bifidum, B. longum, B. infantis a S. thermophilus. Probiotické baktérie sa používajú pri výrobe jogurtov, rôznych fermentovaných mliečnych výrobkov a výživových doplnkov.

LAKTOBACILY A BIFIDOBAKTÉRIE

Laktobacily a Bifidobaktérie sú Gram-pozitívne baktérie vytvárajúce mliečnu kyselinu a tvoria hlavnú časť normálnej črevnej mikroflóry u ľudí a zvierat. Tieto priateľské baktérie zohrávajú kľúčovú úlohu vo zvyšovaní obranyschopnosti hostiteľa voči osídleniu exogénnymi, potenciálne škodlivými baktériami.
Laktobacily: Laktobaciy sú Gram-pozitívne, nespórotvorné tyčinkovité alebo kokovité baktérie. Majú komplexné požiadavky ohľadom výživy a sú striktne fermentatívne, aerotolerantné alebo anaeróbne a acidofilné. Lactobacilli sa nachádzajú v lokalitách ktoré sú bohaté na uhľohydráty ako sú sliznice u ľudí a zvierat, na rastlinách alebo materiále rastlinného pôvodu a fermentujúcom alebo rozkladajúcom sa (kaziacom sa) jedle.

Bifidobaktérie: Bifidobaktérie predstavujú hlavnú časť normálnej črevnej mikroflóry u ľudí počas celého života. Tieto baktérie sa objavia v stolici niekoľko dní po narodení a následne ich počet stúpa. Množstvo bifidobaktérií v hrubom čreve je u dospelých 10¹⁰ – 10¹¹ CFU na gram, ale tento počet postupne klesá s pribúdajúcim vekom. Demografické rozdiely majú taktiež vplyv na množstvo a druhovú rozličnosť bifidobaktérií. Bifidobaktérie nie sú schopné samovoľného pohybu a nevytvárajú spóry. Sú Gram-pozitívne, tyčinkovitého tvaru, vzhľadovo však vyskytujúce sa v rôznych variáciách. Väčšina rodov je striktne anaeróbnych. B. longum je považovaná za pravdepodobne najbežnejší druh bifidobaktérie, nachádzajúci sa ako u novorodencov tak i u dospelých. Tento druh je veľmi blízky príbuzný B. infantis, čo často vedie k problémom s identifikáciou.

Nižšie je znázornených niekoľko obrázkov probiotických baktérií.

Vyváženie črevného ekosystému

Dobrý stav a funkcia zažívacieho traktu je pre naše  zdravie nutný. Po respiračnom trakte, je zažívací trakt veľkosťou svojho povrchu druhý najväčší v organizme a je porovnateľný s plochou tenisového kurtu. Počas priemerného života človka ním prejde približne 60 ton jedla. Ľudská črevná mikroflóra je pre svojho hostiteľa veľmi dôležitá z niekoľkých dôvodov. Jednak zvyšuje rezistenciu voči novej kolonizácii ako aj chráni pred premnožením sa už prítomných potenciálne patogénnych mikroorganizmov. Ďalšou dôležitou úlohou črevnej mikroflóry, je vysoká metabolická aktivita. Miera tejto aktivity sa odhaduje za porovnateľnú s aktivitou pečene. Podávanie antibiotík je najčastejším dôvodom narušenia rovnováhy normálnej mikroflóry a vedie k zníženiu obranyschopnosti voči infekciám a k zmenám metabolických aktivít črevnej mikroflóry.

Po tisícky rokov boli mikrobiálne kultúry používané na fermentovanie jedál a prípravu alkoholických nápojov. V Genéze nachádzame referencie ohľadom prípravy fermentovaného mlieka. Už v 19. storočí boli mikroorganizmy používané na prevenciu a liečbu rôznych chorôb a boli pridávané do potravy hospodárskych zvierat pre podporu rastu. Na základe práce Ruského laureáta Nobelovej ceny Ilju Mečnikovova je pravdepodobné že prvé zmienky o probiotikách pochádzajú z roku 1908. On ako prvý vyslovil hypotézu že vysoká koncentrácia laktobacilov v črevnej mikroflóre zohráva dôležitú úlohu v otázke zdravia človeka: stymulácia imunitného systému, ochrana pred infekciami cudzorodými baktériami a vírusmi, podpora trávenia a asimilácia potravy. Napriek tomu dôležitosť týchto prospešných baktérií v gastrointestinálnom trakte bola dlhý čas podceňovaná, zatiaľ čo pozornosť bola sústredená len na enterické patogény a ďalšie faktory spôsobujúce “poruchy zažívania”.

Zloženie črevnej mikroflóry je u každého človeka odlišné a taktiež sa mení počas života toho istého jedinca. Faktorov ktoré môžu ovplyvniť/narušiť bakteriálnu rovnováhu je mnoho, patria medzi strava, klíma, starnutie, lieky (hlavne antibiotiká), choroba, stres, pH, infekcia, elektrosmog, geografická poloha, sociálna a ekonomická situácia či životný štýl. Vzájomné interakcie medzi jednotlivými kmeňmi prirodzených črevných baktéríí môžu rovnako prispieť ku stabilizácii ako aj destabilizácii. Stav rovnováhy v rámci mikrobiálnej populácie zažívacieho traktu môžme nazvať “eubióza” zatiaľ čo nerovnováha sa označuje ako “disbióza”. Z hľadiska optimálnej rovnováhy črevnej mikroflóry by mali dominovať prospešné gram-pozitívne baktérie ako sú Lactobacilli a Bifidobacteria ktoré tvoria bariéru proti invazívnym patogénom. Okolo 85% črevnej mikroflóry zdravého človeka by mali tvoriť “dobré” baktérie a zvyšných 15% tie ostatné. Čím väčšia je nerovnováha, tým väčšie sú zdravotné komplikácie. Používanie priiotík je pravdepodobne najprirodzenejší, najbezpečnejší a najzmysluplnejší spôsob udržiavania rovnováhy “črevného ekosystému”.

Mikrobiálne množstvá a črevný ekosystém.

Odhaduje sa že 25 až 35 stôp dlhý zažívací trakt dospelého človeka poskytuje útočisko približne 100 triliónom živých baktérií. To je blibližne 10 násobok celkového počtu buniek v ľudskom organizme. Tieto živé baktérie tvoria približne jeden kilogram telesnej váhy a sú známe ako črevná mikroflóra. Vírusy, pliesne a prvoky môžu byť taktiež prítomné, avšak u zdravých jedincov tieto bežne tvoria len minimálnu zložku celkovej rezidentnej populácie mikroorganizmov.

Hustota mikroorganizmov v zažívacom trakte sa výrazne zvyšuje z 10-1000 CFU/ml v žalúdku na 10-100 miliárd CFU/g v hrubom čreve. Tieto sa delia až na 400 rôznych kmeňov a anaeróbne baktérie prevažujú nad aeróbnymi v pomere 1000:1. U anaeróbnych baktérií prevládajú bifidobaktérie, propionibaktérie a clostridie. Ako vidíme z tabuľky č.1 bifidobaktérie tvoria približne 90% celkovej mikroflóry hrubého čreva. Polpulácia Laktobacilov je v provnaní s Bifidobaktériami o niekoľko rádov nižšia.

Odhaduje sa, že baktérie predstavujú 35 až 50% obsahu hrubého čreva. Veľmi výrazne ovplyvňujú výživové, fyziologické a obranné procesy. Priame ako aj nepriame obranné funkcie sú zabezpečované zdravou mikroflórou. Konkrétne črevné baktérie priamo zabraňujú osídleniu čreva patogénnymi mikroorganizmami tým, že predstavujú veľkú konkurenciu v “súťaži” o esenciálne živiny či o miesta na sliznici ktorú osídľujú. Telu vlastné baktérie tak isto vytvárajú prostredie nepriaznivé pre množenie patogénov produkciou antimikrobiálnych látok, prchavých mastných kyselín či kyselín z chemicky modifikovanej žlče. Tento fenomén je nazývaný aj “Colonization Resistance” (Odolnosť voči kolonizácii) a je definovaný ako schopnosť mikroorganizmov patriacich do normálnej črevnej mikroflóry zabrániť implantácii patogénov. Táto funkcia mikroflóry je taktiež známa ako “bariérový” efekt. Zatiaľ čo probiotické baktérie priamo zlepšujú odolnosť voči osídleniu patogénmi, je veľmi rozšírený názor že dôležitosť probiotík spočíva skôr v nepriamych mechanizmoch akým je imunomodulačná funkcia.

Normálna mikroflóra u človeka pozostáva z rezidentnej zložky ktorá z väčšej časti zotrváva u hostiteľa a tranzientnej (prechodnej), ktorá môže dynamicky meniť svoje zloženie. S týmto sa nestretávame výhradne len u človeka ale aj u zvierat. Zmena zloženia tranzientnej časti mikroflóry zažívacieho traktu závisí jednak na kompozícii rezidentnej zložky či “Odolnosti voči kolonizácii” ako aj na miere kontaminácie (kvalitatívne a kvantitatívne) prijímanej potravy a nápojov. Hygienické podmienky prostredia sú tak isto dôležité.

Obranné systémy v čreve môžme rozdeliť do troch častí: 1.) Črevná mikroflóra 2.) Sliznica a epitel 3.) Súvisiaci imunitný systém, ako je znázornené na obrázku 1

(obrázok 1.)

Vaginálna mikroflóra

Aj keď je menej komplexná, normálna vaginálna mikroflóra ženy pred menopauzou je zložená z množstva bakteriálnych kmeňov. Najčastejšie sa tu nachádzajú anaeróbne baktérie, v množstvách 10⁷ – 10⁹ CFU/ml vaginálneho sekrétu. Najčastejšie sa vyskytujúci rod je Lactobacillus, ktorý tu figuruje v najväčších množstvách. Tento zohráva významnú úlohu v udržiavaní zdravej rovnováhy vaginálnej mikroflóry produkciou peroxidu vodíka. Ukázalo sa, že u približne 70% zdravých žien (v období pred menopauzou) sa nachádzajú laktobacily produkujúce peroxidu vodíka.  Medzi anaeróbnymi baktériami bývajú často izolované aj Corynebacterium, Staphylococcus a Bacterioidy.

Črevná mikroflóra u novorodencov

Plod je v maternici v sterilnom prostredí, avšak počas pôrodu sú novorodenci vystavovaní mikróbom ktoré pochádzajú od matky a z okolitého prostredia vrátane materského mlieka.
V čase pôrodu majú novorodenci tendenciu osvojiť si mikroflóru matky z prehltnutého vaginálneho sekrétu. Pretože vaginálna a črevná mikroflóra sú podobné, črevná mikroflóra dieťaťa môže byť zložením veľmi podobná mikroflóre matky.

Ďalším faktorom ktorý vplýva na črevnú mikroflóru novorodenca je spôsob pôrodu. Normálny vaginálny pôrod bežne umožňuje prenos baktérií z matky na dieťa. Počas Cisárskeho rezu tento spôsob prenosu úplne absentuje. Títo novorodenci často nadobudnú a sú “kolonizovaní” mikróbmi z prostredia nemocnice a preto ich mikroflóra môže byť odlišná od matkinej. Tráviaci trakt týchto novorodencov býva vo väčšej miere osídlený anaeróbnymi baktériami, najmä Bakterioidmi než u detí narodených prirodzeným spôsobom. Najčastejšie izolovanou anaeróbnou baktériou u novorodencov po Cisárskom reze býva Clostridium Perfringens. Po kolonizácii to často bývajú Klebsiella a Enterobacteria menej často E.coli.

Zloženie prvej mikroflóry u novorodencov sa taktiež mení v závislosti od zdroja potravy dieťaťa. U kojencov tvoria viac ako 90% celkovej bakteriálnej populácie Bifidobaktérie. Nízka koncentrácia proteínov v materskom mlieku, prítomnosť špecifických, infekcii-zabraňujúcich proteínov ako imunoglobulín A, laktoferín, lyzozím a oligosacharidov (prebiotiká) ako aj produkcia kyseliny mliečnej vytvárajú kyslé prostredie a sú hlavnými dôvodmi jeho “bifidogénnej” charakteristiky. U detí kŕmených z fľašky náhradou materského mlieka Bifidobaktérie nie sú predominantné. Miesto toho u nich prevládajú Enterobaktérie a gram-negatívne organizmy, čo je spôsobené viac alkalickým prostredím a absenciou prebiotických modulačných faktorov prítomných v materskom mlieku. Zloženie črevnej mikroflóry je spočiatku vždy veľmi variabliné,  avšak do skončenia obdobia kojenia sa stáva stabilnejším systémom pobným mikroflóre u dospelých.

Ďalšími faktormi ovplyvňujúcimi črevnú mikroflóru u novorodencov sú geografické rozdiely (industrializované a rozvojové krajiny) a podávanie antibiotík počas novorodeneckej intenzívnej starostlivosti.

Ako fungujú probiotiká?

Pre udržanie akýchkoľvek zdraviu prospešných účinkov, musia byť probiotiká užívané pravidelne. Užívaním probiotík ako doplnkov výživy je možné ovplyvňovať/meniť kompozíciu črevnej mikroflóry, čo si získava veľkú popularitu po celom svete.

Spôsob fungovania probiotík môže zahŕňať moduláciu mikroflóry hostiteľa zlepšením mikrobiálnej rovnováhy pomocou interakcie orálne podávaných živých mikroorganizmov s mikroflórou v zažívacom trakte, moduláciu metabolickej aktivity, napr. stabilizáciou profilu tráviacich enzímov a moduláciu imunitného systému, napr. aktiváciou a reguláciou systémových odoziev imunitného systému. Spôsob fungovania probiotík taktiež závisí od jednotlivých kmeňov.

Črevná mikroflóra poskytuje ochranu voči širokému spektru patogénov, vrátane určitých foriem mikroorganizmov ako sú Clostridia, Escherichi Coli, Salmonella, Shigella či Pseudomonas a kvasinky ako napr. Candida Albicans.

Mechanizmus fungovania probiotík.

Antimikrobiálne účinky probiotík:
A.) modifikujú mikroflóru čím potláčajú patogény
B.) Vylučujú antimikrobiálne látky. Probiotické baktérie produkujú rozličné substancie ktoré potláčajú gram-pozitívne a gram-negatívne baktérie. Patria medzi ne organické kyseliny, peroxid vodíka a bakteriocíny. Tieto látky môžu nielen znížit množstvo patogénnych organizmov ale môžu tak isto ovplyvniť bakteriálny metabolizmus a produkciu toxínov. Toto prebieha pomocou redukcie pH v tráviacom trakte prostredníctvom éterických mastných kyselín s krátkym reťazcom, najmä acetátov, propionátov a butyrátov. Ku zníženiu pH v hrubom čreve  dochádza samozrejmet aktiež prostredníctvom produkcie mliečnej kyseliny (Bifidobacterium, Lactobacillus, Streptococcus).
C.) Predstavujú konkurenciu vo vzťahu k patogénom a zabraňujú ich prichytenie ku sliznici čreva
D.) Súperia o živiny ktoré patogénne mikroorganizmy taktiež potrebujú na to aby prežili
E.) Antitoxínový efekt

Vplyv probiotík na črevnú sliznicu:
A.) Zabezpečujú priamy kontakt medzi bunkami sliznice čím utvárajú funkčnú bariéru.
B.) Redukujú sekrečné a zápalové dôsledky bakteriálnej infekcie
C.) Zvyšujú tvorbu obranných molekúl ako mucín

Imunitné účinky probiotík:
A.) Probiotiká fungujú ako “doručovatelia” špeciálnych proti-zápalových molekúl v čreve
B.) Zlepšujú podnety v bunkách hostiteľa čím redukujú zápalové reakcie
C.) Zapájajú sa do odozvy imunitného systému čím redukujú alergie
D.) Redukujú produkciu zápalových substancií

Efekt probiotík na črevnú mikroflóru.

Probiotiká prispôsobujú zloženie črevnej mikroflóry. Prežitie skonzumovaných probiotík v rôznych častiach tráviaceho traktu sa líši medzi jednotlivými kmeňmi. Svojou zvýšenou koncentráciou v čreve prispievajú k dočasnej zmene mikroflóry, mininálne počas obdobia ich užívania. Túto špecifickú zmenu môžeme vidieť niekoľko dní po začatí užívania probiotického prípravku, v závislosti od jeho potencie a dávkovania za účelom ovplyvnenia funkcie zažívacieho traktu. Výsledky ukazujú, že pravidleným užívaním sú baktérie schopné dočasne osídliť črevo. Akonáhle je užívanie prerušené množstvo probiotických mikroorganizmov prudko klesá (viď obrázok 2 nižšie). Toto platí pre všetky probiotické preparáty ktoré sú v súčasnosti dostupné na trhu.

(obrázok 2.)

Mnoho štúdií ukázalo výrazné zmeny bakteriálnych množstiev v stolici následne po užití špecifických probiotických kmeňov, výsledkom čoho bol vo všeobecnosti zvýšený počet prospešných druhov bakterií (Lactobacillus a Bifidobacterium) a znížené stavy potenciálne škodlivých (ako napr. Clostridium, Enterococcus a Candida). Žiaľ, tieto štúdie reflektujú len bakteriálne pomery v stolici a neposkytujú presný obraz stavu jednotlivých častí tráviaceho traktu či sliznice čreva. Okrem toho, mnoho kmeňov črevných baktérií zo vzoriek stolice nie je možné kultivovať použitím špecifických médií.

Probiotické baktérie ovplyvňujú metalobolickú aktivitu črevnej mikroflóry. Svojou schopnosťou znižovať pH v zažívacom trakte môžu probiotiká intervenovať s enzymatickou aktivitou mikroflóry.

CP-1: Vysoko efektívny probiotický výživový doplnok

Kvality efektívneho probiotického prípravku by mali zahŕňať nasledovné:

1) Musia byť ľudského pôvodu (svojim pôvodom prirodzené pre človeka)
2) Majú blahodarný účinok pre spotrebiteľa
3) Sú nepatogénne a netoxické
4) Obsahujú veľké množstvo životaschopných organizmov
5) Sú schopné prežiť a metabolizovať v čreve
6) Sú schopné udržať si svoju životaschopnosť po dobu skladovania a používania
7) Sú antagonistické voči patogénom

Naše probiotiká od firmy Custom Probiotics spĺňajú všety uvedené kritériá.

Probiotiká CP1 obsahujú 5 kmeňov prospešných baktérií o celkovom množstve 50 miliárd mikroorganizmov na jednu kapsulu garantovaných ku dňu expirácie. Táto skutočnosť je overená certifikovanými analýzami. Na základe Vašej požiadavky Vám radi poskytneme najaktuálnejšie výsledky nezávislých laboratórnych testov, ktoré ukázali 73 miliárd na jednu kapsulu.

K vysokej efektívnosti probiotík CP1 prispieva vysoký obsah živých mikroorganizmov a ich vysoská životaschopnosť, ako aj široko-spektrálne zloženie. Probiotiká CP1 sú hypoalergénne, neobsahujú mliečne produkty, prídavné farbivá, dochucovadlá, konzervačné látky, cukor, glutén ani FOS (fruktooligosacharidy). Formulácie probiotických práškov firmy Custom Probiotics majú rozsah od 100 do 400 miliárd mikroorganizmov na gram, čo je najvyššia potencia v súčasnosti dostupná na trhu.

Naše probiotiká neobsahujú prebiotiká ako fruktooligosacharidy či inulín z dôvodu eliminovania možných nežiadúcich reakcií u vysoko citlivých individuálov ako sú ľudia trpiaci Kandidózou či Syndrómom Dráždivého Čreva. Väčšina probiotík na súčasnom trhu obsahuje 5-40% voľných cukrov. Odporúčame dopĺňať FOS konzumáciou zeleniny ako cibuľa, špargľa, púpava, artičoky a pór ktoré okrem toho poskytujú aj ďalšie zdraviu prospešné a výživové benefity.

Dávkovanie

Rastová charakteristika probiotík sa javí byť druhovo-špecifická a závislá od užívaného množstva a dĺžky podávania. Čím väčšia je bakteriálna nerovnováha v tráviacom systéme, tým vyššie dávkovanie je potrebné na dosiahnutie pozitívnych a merateľných výsledkov.

Dávkovanie sa líši u každého jednotlivca. Každý si musí sám zistiť potrebné “na mieru šité” dávkovanie, ktoré môže byť 1, 2 až 3 kapsuly CP1 denne. My odporúčame začať užívaním jednej kapsuly (50 miliárd CFU) denne a v prípade potreby zvyšovať o jednu kapsulu v priebehu niekoľkých dní až pokým sa nedosiahne optimálna dávka pričom maximálna denná doporučená dávka je 3 kapsuly denne. Ako odtlačok prsta aj zloženie črevnej mikroflóry je značne odlišné od človeka k človeku, čo komplikuje určenie všeobecnej primeranej dávky. Táto preto musí byť stanovená individuálne.

Spôsob užívania probiotík závisí od dôvodu prečo ste sa rozhodli ich užívať. Ak hlavným dôvodom je napomáhanie tráveniu, potom je potrebné ich prijímať v rovnakom čase s jedlom. Ak je vaším cieľom aby sa probiotiká dostali hlbšie do zažívacieho traktu, je najlepšie ich užívať medzi jedlami a zapiť pohárom vody. Voda zriedi žalúdočné kyseliny a rýchlo presunie mikroorganizmy do črevného traktu. Uvedené dva spôsoby je taktiež možné kombinovať. My odporúčame užívať probiotiká ráno na lačno a večer pred spaním, zapiť pohárom vody.

V dôsledku pôsobenia pH, kyselín žlče a ďalších faktorov nastávajú počas presunu probiotík zo žalúdka do čreva určité straty na aktivite. Úspešné osídlenie tráviaceho traktu veľmi závisí od optimálneho dávkovania a môže taktiež závisieť individuálne od jednotlivých bakteriálnych kmeňov. To je dôvod prečo sú vysoko-životaschopné mnoho-kmeňové probiotiká ako CP1 také účinné. Gastrointestinálny trakt poskytuje útočisko približne 100 triliónom baktérií, z čoho viac ako 90% sídli v hrubom čreve. Preto užitie iba malého množstva “priateľských baktérií” (zopár miliárd či azda miliónov ako to býva u bežných probiotických prípravkov) denne asi sotva vo väčšine prípadov urobí veľký rozdiel. Taktiež je dôležité uviesť že naše probiotické kmene sú silne odolné voči kyslému prostrediu v žalúdku.

Pre udržanie maximálnej potencie je najlepšie uchovávať CP1 v chladničke, avšak vystavenie tohto produktu izbovej teplote po dobu 2-3 týždne má veľmi malý vplyv na ich účinnosť a množstvo obsiahnutých baktérií. Skúmali sme účinky teploty na kapsuly CP1. Uskladnenie jedného balenia v neklimatizovanej miestnosti v letnom období po dobu päť mesiacov spôsobilo zníženie množstva baktérií zo 60 miliárd cfu na 30 miliárd cfu na kapsulu čo vypovedá o veľmi vysokoj teplotnej stabilite našich pribiotík.

Ohľadom ďalších informácií, pripomienok či objednávok našich kvalitných probiotík si prosím prezrite našu informatívnu webovú stránku a v prípade potreby nás neváhajte kontaktovať telefonicky alebo emailom.